Uškine mláďatká 2008

8. novembra 2009                                                                                                               

Deň sa začal ako každý iný, až na to, že si Uška začala stavať hniezdo. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť, nakoľko som bola presvedčená o tom, že je to iba falošný poplach. Že je tehotná, som nepredpokladala. Zvedavosť mi však nedala a keď som poobede skontrolovala búdu, bola plná sena, chlpov a ... bolo tam 6 mláďatiek. Keď bol Teddynko na prechádzke na dvore, bol očividne šikovnejší, ako som si myslela.
Tri z mláďatiek, bohužiaľ, zomreli behom prvých pár hodín, no tri prežili. Dve z mláďatiek pekne rástli, narástla im srsť, otvorili sa očká, no jedno bolo stálo o polovicu menšie, ako jeho súrodenci. Keď už malo tri týždne a ešte stále nemalo otvorené očká, vedeli sme, že niečo nieje v poriadku. Nakoľko jeho súrodenci boli väčší, toto malinké sa nedostalo až tak k mliečku a nerástlo. Začali sme ho teda prikrmovať doma robeným umelým králičím mliekom. Na striekačku sme dali infúznu hadičku a na ňu kanylu, aby sa to drobčekovi vmestilo do pusinky. Malinký drobček začal papať. Najskôr to išlo veľmi pomaly, no skúšali sme to niekoľkokrát za deň a postupne sa naučil papať. Keď sme si mysleli, že už máme vyhraté, naše malinké dostalo koliku. Chodili sme k veterinárke, dostalo lieky a prekonalo to. Síce to bolo maličké, no chcelo žiť a bojovalo. Drobček začal papať, rásť, otvorili sa mu očká a síce bol stále výrazne menší od svojich dvoch súrodencov, v mrštnosti a šibalstvách sa im vyrovnal. 
Keď boli väčší dvaja zajci - hnedá samička Sheyla a hnedo-bielo strakatý samček Strakoško, dostatočne veľkí, odišli spolu do nového domova. Malinká samička však zostala u nás. Po všetkom, čím sme si spolu prešli bolo nemysliteľné, aby sme ju niekomu dali. Stala sa rodinným miláčikom a dali sme jej meno Walla.